Kontakt:

Obecný úrad
Veľká Ves nad Ipľom
č. 124
991 10 Veľká Ves nad Ipľom

047 / 48 88 121, 0905 519 280

Počet obyvateľov: 401

urad@velkavesnadiplom.sk
IČO: 00319627
Banka: VUB a. s., IBAN č.:
SK4502000000000001623402

Návštevnosť:

Napíšte nám:

Pre odoslanie správy prepíšte text z obrázku.

História obce / A falu története

Územie Nogfolu, dnešnej Veľkej Vsi nad Ipľom – Ipolynagyfalu a okolie bolo obývané človekom už v dobách predhistorických, o čom svedčia archeologické nálezy z doby kamennej, bronzovej a železnej. V období sťahovania národov sa tu vystriedali Jazygovia, Kvádi, Osi, Cottini, Hunovia, Svérovia a Avari.
V 6. a 7. storočí sem prichádzajú Slovania. Do starej slovanskej osady sa v 10. storočí usídľujú Maďari, čomu nasvedčuje aj samotné pomenovanie Nagfolu (dnes Nagy Falu, Veľká Dedina).

Prvá písomná zmienka o obci Nogfalu (Veľká Ves nad Ipľom) je z dňa 24. apríl 1252, v ktorej je uvedené, ako Uhorský kráľ Belo IV. apradovský, dáva comesovi Mykovi Zolumovi, za preukázané služby kráľovi a kráľovnej kuňorune obec Hydweg (Ipeľské Predmostie), oráčiny, lúky, lesy so všetkými príjmami a ďalšími súčasťami. V spojitosti s obcou Nogfolu (Veľká ves nad Ipľom) sa v predmetnej listine uvádza: „...terra Gregorii comitis Nogfolu...“, čiže držiteľom obce Veľká ves nad Ipľom bol comes (župan) Gregorius – Gergely ispán.
V roku 1400, pri metácii chotára Nagfalwa – Veľká Ves nad Ipľom, sa uvádzajú cesty: „via Vezche – Nagfalwa“ (Ipolyvece a Veľká Ves nad Ipľom) a „via Balog – Vezche“, čiže cesta Baloch nad Ipľom a Ipolyvece.
V roku 1442 uhorská kráľovna Alžbeta daruje Naghfalw - Veľkú Ves nad Ipľom, drégelským kastelánom menom Fedémesi Zobonya Imre a Deedi Farkas Peter, syn Ladislava.

27. januára 1476 je v obci Naghfalw 12 sedliackych usadlostí, 4 sedliacke usadlosti sú neobsadené. Na Ipoli bo uvádzaný mlyn, ktorý bol v držbe komunity.
V roku 1504 sa usídľujú v Honte Erdödiovci a kupujú si kúriu v Plášťovciach. Turecké vojská prepadli v roku 1552 južné Slovensko. Tieto prepady boli dosť časté, až do uzavretia mieru v Drinopoli. 10. augusta 1552 pri obci Palást (Plášťovce) osmanské jednotky vyrezaného Aliho Budínského pašu porazili habsburské žoldierske vojská. Plášťovecká bitka bola prvou najväčšou bitkou s Turkami na území Slovenska.
Výstavba, údržba a oprava hradov si vyžadovala veľa pracovných síl bez platby.

V nedatovanom súpise z rokov 1640 – 1694, za zachovalo viac obecných portálnych súpisov zo župy Hont. Medzi zachovanými je aj nedatovaný súpis Possessio Nagyfalu. Súpis zaraďuje do stredu určeného rozpätia, čiže do roku 1667. Zo súpisu zisťujeme, že v obci je 14 sedliackych usadlostí, richtárom obce bol Georgius Juhász.

V roku 1715 je uskutočnené celoštátne sčítanie obyvateľstva v Uhorsku (pre zistenie daňovníkov na dane z príjmu v súvislosti so zavedením stáleho vojska v krajine). Sčítanie vykonali konskriptori zo župy Szabolcs. Nagyfalu – Veľkej Vsi nad Ipľom bolo celkom 12 domácností, a to 10 sedliackych domácností, obhospodarujúcich 226 holdov oráčiny, 45 koscov lúk a 14 kopáčov viníc a 2 želiarske domácnosti. V roku 1715 je v Uhorsku zavedené stále vojsko.
V roku 1720 bolo vykonané opakované sčítanie obyvateľstva. Sčítanie vykonali opäť konskriptori zo župy Szabolcs. Obec mala 12 sedliackych poddanských domácností, obhospodarujúcich 156 holdov oráčiny, 24 koscov lúk a 13 kopáčov viníc. Došlo k značnému zníženiu výmery usadlostí.

Vo feudalizme sa poddanými roľníkmi dedične používaná poľnohospodárska pôda nazývala urbárskou pôdou. Základnou jednotkou urbárskej pôdy, ktorej výmera nebola jednotná, bola sedliacka usadlosť.
Súpisy urbárskej pôdy a povinnosti poddaných užívateľov mali obsahovať urbáre.
Dňa 23. januára 1767 panovníčka Mária Terézia vydáva pre Uhorsko urbársky edikt, upravujúci práca a povinnosti medzi poddanými a zemepánom, na zabezpečenie rovnomerného zaťaženia daňami, dávkami a nádennícku prácou. Pred spracovaním nových urbárov boli v každej obci vykonané zistenia a spísanie predurbárskeho stavu. Predurbárske jednanie v obci Veľká Ves nad Ipľom bolo vykonané 9. novembra 1769. Predmetná zápisnica je v odpise zo dňa 14. marca 1858. Poddanské obyvateľstvo obce Veľká Ves nad Ipľom sa delilo podľa držby pozemkov na sedliakov, želiarov, podželiarov. Veľká Ves nad Ipľom bola zaradená do I. triedy a celá sedliacka usadlosť mala 18 holdov rolí a 6 koscov lúk. Po vykonaní predurbárskeho šetrenia v roku 1769 a vrchnostenskom schválení základných otázok, najmä klasifikácie zeme a veľkosti usadlosti v Hontianskej župe, dochádza v roku 1770 k vyhotoveniu celoobecných urbárov. V roku 1770 vlastnilo pozemky v obci 7 zemepánskych rodín.



A falu története

     Területe már az őskorban lakott volt, amit a kőkorból, bronzkorból és vaskorból származó leletek is bizonyítanak. A népvándorlás lezajlása után a VI. és VII. században szlávok, majd magyarok telepedtek le a község területén.

     A falu első írásos említése Árpádházi- IV. Béla király 1252. április 24-én kelt oklevelében található.

„ IV. Béla király Myko Zolum-i ispánnak adja a neki és a királyi koronának teljesített szolgálataiért Hydweg földet szántóföldjeivel, rétjeivel, erdeivel, minden haszonvételével és egyéb tartozékaival...A határjárásban Ypul folyó, Nogfolu, Olwar, Hydweg, Tesmog” -  inBakács István: Hont vármegye Mohács előtt, 1971.

A falu birtokosa 1252-ben Gergely comes-ispán ”....terra Gregorii comites Nogfolu...”.

1400-ban határjárás kapcsán említik a falut : „via Vezche – Nagfalwa”

1442-ben Erzsébet királyné Fedemes-i Zobonya Imre és Deed-i Farkas Péter fia László drégelyi várnagynak adta a falut. A falu elnevezése 1442-ben Naghfalw.

1476-ban a  faluhoz 12 lakott és 4 elhagyott jobbágytelek tartozott. A korabeli jobbágynevek: Petrus Bakoky, Michael Czalamia, Michael Czwlek, Stephanus Dhocz, Georgius Emerici, Petrus Ffolnagh, Ambrosius, Georgius et Clemens Mark, Stephanus Nugrad, Demetrius Thykla, Albertus Zawor. A faluban már malom is működött. Ezután Litva várához is tartozott, majd a Baloghy, Lipthay, Tersztyánszky, Somschich család voltak főbb birtokosai.

A XVI. és XVII. század folyamán török – magyar csatározások hadszíntere a falu területe.

Az 1720-as adóösszeírás szerint 12 jobbágyporta volt a faluban. A Tersztyánszky-kúria 1720 körül épült klasszicista stílusban, ma már nincs meg. A Szabó-malom egykor gőzmalomként működött.

Római katolikus templomáta XVIII. század közepén a Lipthay család építette át barokk stílusban. A templom alatti kriptában az építtető család tagjai nyugszanak.

A trianoni békeszerződésig a falu az ipolynyéki járáshoz tartozott. 1920-ban a falut  Csehszlovákiához csatolták. Az első bécsi döntés következményeként a község 1938-1945 között újból a Magyar Királyság részévé vált.

 

     „ Nagyfalu. Magyar falu Hont Várm. Ipoly vize partyán, földes Urai Liptai, és 650 több Urak, lakosai katolikusok, fekszik Hidvég, és Szécsenkének szomszédságában, ehez ½ óránnyira, mellynek filiája, határja jó, legelője elég, mind a két -féle fája van, szőlője jó, sok savanyú víz forrásai vagynak.” - in Vályi András: Magyar Országnak leírása, 1796.

„ Nagyfalu, magyar falu, Hont vmegyében, az Ipoly jobb partján, 498 kath, 10 evng., 1 ref. lakos, csinos úri lakással és kerttel, homokos, de termékeny határral, bortermesztéssel, vízi malommal. F.u. Tersztyánszky, Liptay, Ut. p. Ipoly-Ságh.”- in Fényes Elek: Magyarország Geographiai Szótára, 1851.